LNLS 12 (SKVERSION)

15. července 2014 v 20:20 | MartinaAyko |  Láskaninjaloutkastrom SK

Ták, ďalší diel LNLS v SK verzii pre našich slovenských fanúšikov ;))


"Určite, už som o tom s Peinom hovorila. Dohovoria Sasorimu hneď, ako to bude možné. Už sa to nestane," nechala som Itachiho, aby to vztřebal.
"To je dobre. Ale rovnako je to divný. Sasori nikdy toto nerobil. A ak toto robí schválne, tak mu asi niečo urobím. Musím priznať, že som mal o Sasukeho celkom strach. Navyše keď mu tam Sasori ten kunai nechal v tom ramene a nechal tak šíriť jed ďalej, vzbudil síce vo mne podozrenie, ale nič som nenamietal, "priznal mi aj Itachi nakoniec farbu, ale z jeho odpovede som bola celkom zmätená.
"Čo myslíš tým, že mu tam Sasori ten kunai nechal. To mi chceš nahovoriť, že mu nechal otrávený kunai zabodnutý v ramene až do tej doby než ste prišli do sídla?" opýtala som sa radšej aby som usvedčila svoje tušenie, že to Sasori urobil zámerne.
"Jo, presne tak. Proto si myslím, že to urobil zámerne," Itachiho odpověď ma úplne šokovala.
"Zostaň tu prosím u Sasukeho pokial sa nevrátim. Musím si pohovoriť s Peinom. Mám pocit, že máš pravdu," zdvihla som sa na odchod. V posledné vterině ma Itachi schmatoľ za zápästie.
"Konan, vďaka. Si super," povedal a pustil ma.
"Nie je za čo Itachi. Vieš, že pre vás by som sa roztrhla," zasmiala som sa, aj keď som vedela, že na vtip nie je práve čas.
Rychlo som odišla izby a nimierila som si to rovno za Peinom. Bežela som cez sídlo medzi tými ohavnými stenami. Musím se dať lúče. Človek, aby sa tu bál chodiť. Je tu hrozná tma. Človek aby sa bál, že na neho niekto po tme skočí. Požičalo som si lúč, ktorá bola snáď jediná, ktorú som za celú cestu stretla. Zazrela som predo mnou postavu zahalenú v šere. Svoje tempo som výrazne spomalila. Išla som dosť pomaly a opatrne nehlučne našľapovala. Sklonila som lúč dole, aby nevydávala také svetlo.
"Čo máš v pláne. Chceš snáď všetko vytárať? Vieš čo by to znamenalo, keby sa Pein dozvedel, ako to so Sasukem naozaj bolo, "povedal nejaký muž, ktorý sa opieral o stenu obďaleč. Nevšimla som si ho predtým.
"Zatiaľ mu to hovoriť nechcem. Možno mu to ani nepoviem. Zabil by ma, slušne zriadil, keby zistil, že som ho chcel zámerne zabiť," odpovedala mu druhá osoba a ja spoznala hlas Sasoriho.
"Dobre, to som rád. Stretneme sa tu zase po večeri. Hlavne daj bacha nech nikto nejde s tebou. Maj sa, "osoba hneď zmizla. Vyzeralo to, že sa so Sasorim pozná.
Rýchlo som sa rozbehla. Dúfam, že si ma Sasori nevšimol. Ak jo, bude to ťažký, aby som to nejako zahovorila. Prebehla som rýchlo okolo neho. Ucukol, keď ma videl. Zjavne mu stuhli. Nezastavil ma ale. Vedel, že sa viem rýchlo pohybovať. Zrejme preto to neriešil. Našťastie. Postavila som fakľa do stojanu u Peinovi kancelárie a po krátkom váhaní som vošla dnu. Pein zľaknuto div nespadol zo stoličky. Nadýchol sa pre pár nadávok, ale keď ma spoznal, zase vydýchol.
"Prepáč, nechcela som ťa vyľakať. Potrebujem sa s tebou o niečom porozprávať, "zavrela som dvere a sadla si do kresla naproti Peinovi.
"Tak rozprávaj. Počúvam ťa, "zložil si nohy zo stola a pokynul mi aby som začala.
Nadýchla som sa k slovu, ale Pein ma zastavil. Rozhliadol sa po miestnosti a zastavil pohľad na dverách.
"Povedz mi to svojimi myšlienkami. Prečítam si ich. Zvedavé uši by nás chceli počúvať, "pri týchto slovách sa zamračil.
"Hovorila som s Itachim. Taky sa mu zdá, ako mne, že to Sasori urobil schválne. Všimla som si, že nemal moc veľkú snahu, keď sme chceli Sasukeho zachrániť. Navyše som sa od Itachiho dozvedela, že Sasukemu nechal v ramene zabodnutý kunai s jedom až do príchodu do sídla. To navádza k tomu, že konal úmyselne. Počula som navyše teraz Sasoriho rozhovor s nejakým mužom. Bavili sa práve o tom, že to Sasori urobil úmyselne. Musíš sa s ním porozprávať. Vieš, že to nebolo prvýkrát a som si istá že ani nie naposledy. Urob prosím niečo, inak sa ho budem musieť zbaviť! "Odpovedala som mu svojimi myšlienkami. Presne ako chcel.
"Porozprávam sa s ním. Ak je pravda to čo hovoríš, neviem čo budem robiť. Skutočnosť, že by Sasori zámerne zabíjal, keď nemá ma udivuje. Ale je pravda, že to nie je poprvý. Pokúsim sa nájsť pravdu a vyriešiť to čo nejrychlejc. Teraz bež a postaraj sa o Sasukeho, "odpovedal mi aj on svojimi myšlienkami.
"Dobre, ďakujem ti," poďakovala som a čakala na nový súhlas k odchodu.
"Dobre, tak choď a povedz, že to môže ostať tak ako to je," žmurkol na mňa a pokrútil hlavou, a tak som vedela, že to nie je tak.
"Jasne, spoľahni sa. Hneď to vybavím, "mrkla som aj ja na neho a odišla. Pred dverami som skoro zrazila Sasoriho.
"Jé, prepáč, ahoj," ospravedlnil sa mi. Len som sa usmiala, zobrala pochodeň a zase sa rozbehla späť.
Nebežala som dlho. Len chvíľu, aby som sa dostala Sasorimu z dohľadu. Cesta týmito ohavnými chodbami nie je nijako príjemná a tak som pridala dosť do kroku. Nakoniec som sa opäť rozbehla. Rýchlo som zase bežala tými ohavnými uličkami. Rýchlo som vbehla do svojej izby, kde som si vzala svoju kávu. Potom som sa pomaly vydala späť k Sasukemu.
Itachi
Keď Konan odišla, dostal som tak trochu strach. Čo keď sa Sasukemu zase niečo stane. Ako ja ho sám zachránim. Bude to hrozne ťažký. Vždy som vedel, čo sa so Sasukem deje. Teraz som o ňom však nevedel nič. Od tej doby, čo odišiel od Orochimara, stratil sa z dohľadu mojich špehov a ja o ňom prestal mať zmienky. Preto som Peinovi podal tento návrh. Myslím, že nevedel kto mu to poslal. Ale keď si to prečítal, okamžite na uvedenú adresu odpísal. Je falošná, vymyslel som si ju. Neexistuje. Nikomu to nedôjde. Zahodí sa to k ostatnej pošte, ktorá nikam nedôjde. Nevadí to. Teda aspoň mne. Stále sledujem Sasukeho tvár. Tak strašne sa zmenil. Hrozne vyrástol. Už to nebude môj malý braček. Smutne som si povzdychol pri spomienke na život bez neho. Viem, že som ho opustil a že som urobil dosť veľkú chybu s vyvraždením svojho klanu. Sakra, prečo až teraz si uvedomujem, že sa všetko mohlo vyriešiť v pokoji. Dobre, možno by pár ľudí asi zomrelo, ale nemusel by zaniknúť skoro celý Uchiha klan. Všetko to som ešte viac posral tým, že som sa pridal k Akasuki. Najväčšie chyby v mojom živote. Kiež by som ich mohol napraviť. Proste nejako oživiť Uchiha klan. Vrátiť to, čo som spôsobil. Napraviť chyby, ktoré som urobil. Bože, prečo práve mňa si predpísal takýto hnusný osud. Najskôr vyvraždím svoj ​​klan, potom sa pridám medzi túto bandu zabijakov a znovu a zase zabíjam koľkokrát aj nevinných ľudí, pri snahe niekoho zachrániť, sa zase zabíja. Chcel som mať istotu, že je Sasuke v poriadku, preto som podal tú žiadosť. Chcel som ho mať na očiach, keď už som o ňom nemal žiadne správy. Nájsť ho bolo ťažké. A keď už ho konečne nájdem tak o neho skoro prídem. Začínam o sebe fakt pohybovať. Panebože, prečo ja. Za co si zaslúžim všechy tieto veci? Prečo si ma donútil je urobiť? Prečo práve ja musím byť tak zlý sakra. Pri tejto myšlienkach som omylom tou zlosťou udrel do stola.
"Kľud, pán Uchiha, upokojte sa," počul som niečí hlas.
"Čo tu robíte. Nikto sem nesmie, to vám snáď bolo povedané nie? " zavrčal som nepríjemne.
"Prišiel som sa pozrieť, či niečo nepotrebujete. Taky potrebujem hovoriť s Konan sama, "objasnil mi svojou prítomnosť.
"Konan tu nie je a nič nepotrebujem. O mňa sa nestarajte. "
Dúfal som, že odíde. A tiež že odišiel. Oddýchol som si a ďalej sledoval Sasukeho tvár. Nie, koniec výčitiek. Na mojom živote musí byť predsa niečo dobré. Už viem, vrátim sa do dediny a začnem od znova. Rovnako ako Sasuke. Hmm, dosť naivná predstava ja viem. Nie, neviem čo budem robiť. Musím ale začať robiť niečo dobrýho. Nechcem už žiť tak ako žijem teraz.
"Itachi," počul som veľmi tiché vzdechnutí.
Pozrel som sa na Sasukeho. Nie, to nebol on.
"Itachi, brat," počul som znova a zacítil som niečiu ruku na svoje. Znova som sa pozrel na Sasukeho tvár. Presunul som pohľad na svoju ruku. Tá ruka, ktorá teraz bola na mojej patrila Sa ...
"Sasuke, ako je ti, si v poriadku," vykríkol som skoro.
"Neviem," ťažko sa mu dýchalo, sotva hovoril "zle sa mi hovorí, blbo sa mi dýchať."
"To bude v pohode, vydrž chvíľu. Konan sa určite za chvíľu vráti, "chytil som ho za ruku. Bál som sa o neho. Videl som jeho letmé prikývnutie. Vyzeral hrozne, zdrvene. Nevedel som čo robiť, čo povedať.
"Sasu, odpust mi prosím všetko čo som napáchal. Sasu prosím, odpust mi to. Viem že to pre teba nebolo ľahké, keď si zistil, že všetky tie nevinné ľudí som zabil ja. Ale, a teraz to myslím vážne. Bolo mi to ľúto. Plakal som za ne. Ano plakal som, ale to si nevidel. Navyše som bol skoro donútený. Nedával mi na výber. Povedali mi, že mám dve možnosti. Buď je všetky vyvraždím ja a teba budem môcť nechať žiť, alebo je vyvraždia ANBU a zomrieš i ty. Sám si videl, že zomreli aj malé deti, ktoré nemali o tej plánovanej vzbure ani poňatia. Nechcel som o teba prísť.Nechcel som prísť o nikoho z nás, ale nemal som na výber. Je to pravda, ver mi prosím. Nemohol som inak. Nechcel som, aby si zomrel. Vedel som, že ty budeš ešte veľa dobrý ninja. Nechcel som, aby som o teba prišiel. Bol si pre mňa to najcennejšie. Bol si pre mňa všetko. "
"Ja viem. Už som sa to taky dozvedel. Odpúšťam ti to. Urobil si správnu vec, "vydýchol Sasuke ťažko a pousmial sa. Vedel som, že mi to naozaj opustil. Začal som s ním hovoriť .. Snažil som sa ho udržať pri vedomí.
"Sasuke, si nejako skoro hore nie," počul som za sebou Sasoriho hlas. Radšej som sa otočil či som sa neprepočul. Neprepočul som sa. Opodiaľ fakt stál Sasori.
"Ty de *** e jeden. Na čo si ku ** a myslel. Kedykoľ si ho zabil, "doslova som po Sasorim vyštartoval a než sa nazdal, ležal na zemi podo mnou.
"Nechcel som," povedal mierne pridusene, vplyvom mojej ruky na jeho krku.
"Aspoň neklam. Vidím ti to až na žalúdku, "trochu viac som pritlačil.
"Dobre, ale ovplyvnil ma," odpovedal pridusene a začal meniť farbu. Rýchlo som mu chytil ruku a skrútil mu jej pod chrbtom. Z tej druhej som mu ešte stihol vyraziť kunai. Dal som mu pár rán päsťou.
"Nezahrávaj sa so mnou. Vieš že vidím všetko. Kto ťa ovplyvnil? "Mierne som povolil stisk jeho krku aby sa mohol nadýchnuť.
"Nepoviem."
"Tým by som si nebol tak istý," sklonil som pohľad od jeho očí a zaktivoval si mangekue sharingan. "Priznaj sa!" varoval som ho pred utrpením. "Vieš čo dokážem."
"Nepoznám meno. Ale večer sa máme zísť tu v sídle. Naozaj, veľa toho o ňom neviem. Viem len, že chcel zabiť Sasukeho, kvôli minulosti. Neviem prečo. Nevedel som, že ho Pein chce vziať medzi nás. Je to pravda. Sľubujem, "bolo vidieť ako sa po mojich slovách zľakol.
"Kde, naše sídlo je dosť veľký?" Bol som dosť vytočený.
"Kúsok od Peinovi kancelárie. Zavediem ťa tam, keď ma nezabiješ, "po tejto slovách som prudko pritlačil na jeho krk. Vedel som, že pri väčšej sile by som ho mohol pokojne zabiť, ale bolo mi to fuk. Chcel som mu pri najmenšom ukázať, že všetko bolí.
"Nevieš aký je to niekoho stratiť. Nemáš srdce. Chladnokrvný zabijak bez srdca. To je to najhoršie čo môže bejt chápeš to. Skús sa vcítiť do niečí kože. Zomrie ti pred očami niekto, kto ti je strašne blízky. Nemôžeš ho zachrániť, nemôžeš s tým nič robiť. Zamysli sa nad tým. Sasuke za svojou minulosť nemôže. Zabil si strašne ľudí, aj Sasuke. Teba nikto zabiť nechce. Nikto po tebe nejde, pretože si tak strašne opatrnej, že nikto takého zabijaka ako ty radšej nehľadá. Prečo? Pretože vedia, že aj on raz urobí chybu, ktorá ho bude niečo stáť, "znovu som ho niekoľkokrát udrel a začínal som sa cítiť lepšie.
"Itachi, nechaj ho, myslím že to pochopil. Však ja si to s ním ešte vybavím, "počul som za sebou Peina a na ramene ucítil jeho ruku.
Nadýchol som sa a zase pomaly vydýchol. Deaktivoval si mangekue sharingan a pozrel sa Sasorimu do očí. Pokrútil som hlavou a pustil som ho. S pomocou Peinovi ruky som z neho opatrne zliezol a postavil sa.
"Prepáč Peine, neviem, proste, fakt neviem čo sa stalo," ospravedlnil som sa mu za túto scénu a posadil sa späť vedľa Sasukeho.
"To je úplne v poriadku Itachi. Je to v poriadku. Hlavne sa upokoj a žiadne ďalšie bitky, jo. A ty poď so mnou ty jeden zabijakovi, "ukázal nakoniec Pein na Sasoriho. Itachi sa pozrel len na Peina. Na Sasoriho sa radšej nepozeral. Potom kývol na znamenie, že pochopil. Sasori sa po chvíli zdvihol zo zeme a za sprievodu Peina odišiel. Sedel som len mlčky u Sasukeho a čakal až Pein so Sasorim odídu do dostatočnej vzdialenosti od izby. Keď už dosť podišli chcel som Sasukemu niečo povedať.
"Itachi, p, pre, čo s, si t, to ude, ude, lal," vypotil zo seba Sasuke.
"Hovorím, neviem čo ma to pochytilo. Mal som predtým o teba tak strašný strach, a keď sa tu Sasori objavil a ešte chcel žartovať, ruplo mi nervy, "vypustil som zo seba ako paru z hrnca.
"K, ko, nan," zaskuhral a díval sa smerom za mňa.
"Konan," skoro som vykríkol.
"Sasuke, ako je ti. Ako sa cítiš? "Konan sa k nám rozišla.
"Š, špa, tne s, sa m, mi dýcha."
"V pokoji, to je v poriadku. Neboj sa, hneď sa ti bude dýchať lepšie. Hlavne teraz nedýchaj, "
prešla k Sasukemu a usmiala sa na mňa.
"Otvor pusu. Neboj, nič ti neurobím. Len ti niečo vyberiem z krku, "bolo vidieť, ako sa Sasuke mierne viděsil. Poslúchol ale a otvoril ústa. Radšej som sa nepozeral.
"Dobrý, už sa môžeš nadýchnuť. Určite sa ti bude lepšie dýchať, "počul som Konanina súhlas a postrehol, ako si niečo schovala za chrbát. Pri mojom pohľade mi to letmo ukázala. Kývol som. Vedel som o čo ide. Už som to párkrát videl. Docela vychytaná vecička. Obdivujem jej. Je dobrá medička.
"Hovoril už niekto zo Sasorim? Zaujímal by ma protijed, "opýtala sa po chvíli.
"Itachi to skúšal," uškrnul sa Sasuke a ja mal stochutí sa prepadnúť do zeme.
Konan sa na mňa spýtavo pozrela a obrátila sa po chvíli na Sasukeho.
"Vyviedol mne z miery a ruplo mi nervy no. Trochu sme sa pobili, ale Pein nás stačil všas rozdeliť. Nikto nebol vážne zranený. Neboj sa, "vysypal som zo seba rýchlejšie než stačil Sasuke čokoľvek povedať.
"Aha, dobrá. Skočím si niečo zariadiť. Do hodiny sa za tebou staviam Sasuke. A teba, nech už tú nevidím. Sasuke nie je malý, nemusíš ho stále strážiť, "povedala Konan a než som stačil čokoľvek namietnuť rozložila sa na papieriky, ktoré sa rozprskli. Sasuke sa zasmial a pozrel sa na mňa.
"Zvládnem to, neboj," privrel oči a premýšľal sa. "Jo, zvlánu to," prisvedčil po chvíli zamyslenia.

Veľmi sa ospravedlňujem za dĺžku, ale v SK verzii je to asi tak dlhé, že mi to hlási viac ako 40000 znakov. Odstránila som tú pasáž na spiatočný pohľad do Konožské nemocnice. Nejedná sa o nič dôležité, čo by malo veľkú spojitosť s dejom. Keby ste si to chceli prečítať, nájdete to v CZ verzii. Moc sa ospravedlňujem
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama